Budova stojí už viac než sto rokov. Zažila ťažké časy, istý čas bola dokonca na predaj, napriek tomu ste sa rozhodli prenajať si ju. Čo vás k tomu viedlo?
Prišiel som k tomu tak trochu ako slepý k husliam. Firma ROSS Holding a.s založila spoločnosť, ktorá bola určená na prevádzku kultúrnych akcií. Pred piatimi rokmi ma oslovili, či by som sem nešiel pracovať s tým, že si chcú túto budovu prenajať, opraviť a časom aj kúpiť. Firma ale skrachovala, takže to nevyšlo. Našiel sa však „spasiteľ“ Martin Sedlák a povedal, že to pod hlavičkou telovýchovnej jednoty Orel bude prevádzkovať ďalej.
Takže ste sa k nemu pridali?
Nebol som ten, ktorý prišiel a povedal, že je to krásna budova a zachránim ju. Bol som normálny človek, ktorého oslovili, aby to tu rozhýbal. Firma mala pocit, že časť peňazí, ktoré zarába, by mala dávať nejakým verejnoprospešným smerom. Rozhodli sa pre kultúru. Rekonštrukcia sa začala tento rok v januári a budova tak dostala druhý nádych.
Je náročné prispôsobiť plány rekonštrukcie programu, ktorý chcú ľudia vidieť?
Ani nie. V lete klub neprevádzkujeme a popri rekonštrukcii by sa tu v podstate nedalo veľmi čo robiť. Klubová sezóna začína v septembri, prebieha cez celú zimu a končí v máji alebo júni. Potom sa podnik zatvára a my sa presúvame na akcie vonku. Rekonštrukcia bude hotová do septembra, takže to nebude komplikované.
Každý má svoj obľúbený podnik. Čo máte na klube najradšej vy?
Predtým, ako som začal pracovať tuto v klube, hrával som s kapelou. Pre mňa je najlepšie, keď sem príde kapela, stretnem sa s muzikantmi, venujem sa im a vidím, ako ľudia prichádzajú na koncert, to je hrozne fajn. Moja kapela hrá aj naďalej, ale bezo mňa, pretože kvôli práci v podniku na to nemám čas.
Havlíčkov Brod je pekné, no malé mesto. Zažili ste úplne vypredaný klub?
Občas sa to stane. Raz sme tu urobili koncert kapely Jelen spoločne so speváčkou Debbi a prišlo asi 20 ľudí. Do roka a do dňa sme ten koncert zopakovali a bolo tu 600 ľudí. Klub by som vypredal aj dvakrát. Čas od času sa prihodí takýto paradox. Potom sú kapely takzvané stálice, ktoré vždy dokážu vypredať klub. Na väčšinu koncertov príde dvesto, tristo ľudí. Mesto nie je také veľké, aby dokázalo podnik naplniť pravidelne.
Popíšte Oko jedným slovom.
Kocovina. (smiech)
Nenájde sa veľa podnikov, ktoré by mali takú pestrú históriu ako práve Oko. Na čo všetko sa môžu návštevníci tešiť v nasledujúcich rokoch?
Osobne sa teším na koncert Michala Ambroža, ktorý po niekoľkých rokoch opäť začína koncertovať s novým albumom. Navštívia nás aj Wohnouty, Plastic People of the Universe, Zrní. Každý mesiac jednoducho aspoň jeden, dva koncerty.
Myslíte si, že ľudia majú o ne ešte stále záujem?
V poslednej dobe mám pocit, že všetko smeruje k internetu. To, že ľudia chodia napríklad na živú hudbu, je naozaj dôležité, nielen pre nás, ale aj pre túto krajinu. Chcel by som, aby sa ľudia nebáli podporiť kultúru, pretože sú to dobre utratené peniaze.
História klubu
- budova klubu bola postavená v roku 1905 telovýchovnou jednotou Sokol Nemecký Brod
- využívala sa ako telocvičňa, neskôr ako kultúrny sál
- behom prvej svetovej vojny slúžila ako lazaret
- v 60. rokoch štát budovu znárodnil, urobil rekonštrukciu a otvoril kino, ktorého názov stále pripomínal starú sokolovňu. Komunisti zo slova SOKOL zmazali prvé a posledné písmeno a vznikol názov Oko, ktorý platí dodnes
- po Sametovej revolúcii budova výrazne chátrala, nakoniec bola prenajatá firmou (ROSS Holding a.s) a začali prvé opravy
