Kde hľadáte inšpiráciu pre písanie kníh?
Ja som pre seba veľkou inšpiráciou, pretože všetky postavy, ktoré v poviedkach tak trápim, sú mi z veľkej časti podobné. Inšpiruje ma celý svet, všetko s čím sa stretávam. Vždy ide o vnímavosť, stačí byť pozorný k tomu, čo sa deje vo svete, v okolí, a potom z toho urobiť príbeh. Musím nájsť konkrétny motív, ktorý rozvinie elementárny dej. Inšpirácia je naozaj nekonečná.
Sú poviedky v knihe Bílá zvířata jsou velmi často hluchá niečím prepojené?
Tieto poviedky sú prepojené postavami, ktoré sú uväznené v určitých pastiach, vo svojich životoch, v utkvelých myšlienkach. Kladú na seba určité pasti a nie sú schopní opustiť svoj myšlienkový konštrukt, majú strach, pochybnosti o sebe. Nie sú schopní žiť v prítomnosti, ale donekonečna si predstavujú, aké by to bolo, keby...
Táto kniha je pomenovaná podľa jednej z poviedok. Čím je pre vás tak výnimočná, že ste podľa nej pomenovali celú knihu?
Bílá zvířata jsou velmi často hluchá je ústredná práve preto, že sa tam objavuje to biele zviera. Je to jeleň, ktorého zrazil amatérsky hasič, keď išiel zo zásahu. Tento jeleň mal okolo krku pneumatiku, v ktorej uviazol ešte ako mláďa, a potom s ňou rástol. Je to metafora utkvelých myšlienok, v ktorých zotrvávame niekedy celý život. Týchto bielych zvierat je tam viac. Hlavná protagonistka aj jej otec patria medzi nich. Obaja toho o sebe navzájom veľa nevedia. Netušia na čo myslia, po čom túžia. To je ústredná téma tejto poviedky.
Poviedka je najnádejnejšia a tematicky najkomplexnejšia z celej tejto zbierky, a preto dala názov celej knižke. Zistila som totiž, že podobných bielych zvierat je tam viac. Sú krásne, elegantné, sú strhujúce a zároveň im niečo chýba.
Je veľký rozdiel medzi vašou prvou a druhou knihou?
Určite. Tiež som bola biele zviera a možno som ním aj dodnes. V prvej knihe som sa zaoberala emóciami do najväčších podrobností. Bolo to bytostné písanie, v tej druhej som odstúpil od seba samej a viac sa sústredila na postavy, ktoré mi sú napríklad protivné a cudzie. Je tam viac humoru, sarkazmu i cynizmu. Viem aj lepšie konštruovať príbeh.
Obe moje knižky sú o túžbe oslobodiť sa , žiť nezávislý život bez toho, aby sme boli donekonečna ovplyvňovaní rodinným prostredím alebo systémom, v ktorom žijeme. Postava z prvej knihy to nevedela.
Pracujete na novej knihe. Bude opäť odlišná?
Dúfam, že to bude syntéza oboch mojich predchádzajúcich kníh. Chcela by som si vyskúšať románovú stavbu, prepojiť viac rovín v jednom texte a zamerať sa na väčšiu časovú plochu. Chcem zužitkovať to, čo som sa naučila na svojich dvoch knihách, písať dramatickejšie situácie a dotknúť sa celospoločenských otázok.
Vaša nová kniha sa bude volať Otálení. Je to aj vaša vlastnosť?
Je to moja veľmi osobná téma. Mám taký zvláštny zvyk otáľať s tým, čo mi spôsobuje radosť aj stres. Zvlášť keď dostanem mail, ktorý ma veľmi potešil a ja s odpoveďou váham tak dlho, až mi je skoro hlúpe odpovedať. Keď ma niekto niekam pozve, váham s odpoveďou tak dlho, že ten človek nevie či to nemá zrušiť, pretože sa neozývam. Nič zásadné mi v tom nebráni.
Autorka: Bibiána Kristína Danitová, absolventka Letní žurnalistické školy Karla Havlíčka Borovského 2017
Foto: Simona Krauszová
